PRÁZDNINY
„Ideš sa s nami hrať?“ spýtal sa
s nádejou päťročný chlapec Martin, aj keď odpoveď dobre poznal. Malý
kučeravý chlapček sa stále pýtal sestry to isté a jej odpoveď spôsobila,
že sa po jeho pehavých líčkach kotúľali slzy.
„Neskôr.“ Notoricky známa odpoveď zaznela
z úst dievčaťa, ktoré večne čumelo na obrazovku svojho mobilu. Pomocou
ktorého chatovala so svojimi priateľmi.
Dva týždne plné nudy sa začali ako každý
rok na začiatku prázdnin. Tieto dni Lucia a jej malý brat Martin trávili
u starej mamy. Starká bývala na samote, ďaleko od civilizácie, spolu
s dvoma rodinami, ktoré si navzájom pomáhali. Dedina bola od nej asi
dvesto metrov, ale mne sa nechcelo tak ďaleko ísť.
Lucia bola malá nevýrazná stredoškoláčka,
ktorá po mame zdedila nábeh na kypré tvary. Po otcovi rovnako ako jej brat
pehavú tvar so svetlo modrými očami, ktoré z nej žiarili a výborne sa
hodili k jej bujnej blond hrive, pri ktorej každý hrebeň abdikoval..
Pred rokom sa stal tento čas pre Luciu,
pätnásťročnú tínedžerku, nenávideným obdobím. Pre samoty bolo typické ticho
a to Lucia neznášala, pretože nemohla vymetať s priateľmi bary
ako bola zvyknutá. Jedine mobilný telefón s prístupom na internet jej
zabraňoval zblázniť sa. Cez túto hračku modernej doby bola stále v spojení
s normálnym svetom.
„Deti spať!“ zakričala babka vždy
o deviatej, nikdy sa neoneskorila ani o minútu a Lucii išla jej
presnosť na nervy.
„Ja nie som dieťa.“ Dudralo si nahnevané
dievča popod nos, keď kráčalo hore kopcom k drevenici, v ktorej
bývala jej stará mama.
Ešte viac sa nahnevala, keď ležala
v posteli a telefón ju upozornil na slabú batériu.
Ráno vstala do tmy a zašla do malej
kuchyne. Každé ráno hralo rádio, ale teraz bolo ticho. Ani na stole nebolo
jedlo ako bola zvyknutá.
„Čo tu len tak stojíš? Najedz sa.“
Povedala starká namiesto pozdravu, hneď ako vstúpila do jej kráľovstva.
Milovala pečenie a to bolo na nej vidno. Ale nerozdiel od iných ľudí, ona
by sa svojich kíl nikdy dobrovoľne nevzdala.
„A čoho?“ spýtalo sa dievča nahnevane
sadajúc si na stoličku.
„Už si taká pohodlná, že si nevieš ani
sama navariť?“ spýtala sa starká na pozorne hľadela na svoju vnučku.
Lucia očervenela ako rak a otvárala
ústa, že starkej niečo odpovie, ale tá ju predbehla „Dám ti ešte vajce
a môžeš si urobiť volské oko. Líca máš už dosť rozpálené.“
„Čo sa stalo?“ vyjachtala zaskočená Lucia.
„Ty si si aj všimla, že sa niečo deje? To
je pokrok. Večer bola búrka a pretrhlo elektrické vedenie. Chod zobudiť
brata, ja zatiaľ navarím.“
Lucia urobila ako jej starká rozkázala,
ale najprv skontrolovala svoj mobil. Zakvílila, keď zistila, že ju úplne
vybitý. Bola odrezaná od sveta, čo horšie sa môže stať?
Najhoršie
bolo, že nikto ju nechápal. Bolo im úplne jedno ako sa cíti. Čo bude teraz
robiť. – ľutovala sa.
Pri pohľade na pokojne spiaceho brata ju
pochytila nostalgia a spomenula si aké to bolo, keď bol ešte Malým Prckom.
„Vstávaj, inak prespíš celý život.“ No jej
brat sa iba pretočil na druhý bok, aby
mohol nerušene spať ďalej.
„No
tak, Martin, vstávaj. Ak nestaneš budem spievať.“ Vyhrážala sa Lucia.
Lucia spievala totálne falošne
a tento argument často používala, keď chcela niečo veľmi získať. Hneď ako
sa Martinovi vyhrážka dostala do uší otvoril oči. Radšej by postúpil aj
mučenie, akoby mal počuť Luckin spev.
„Ty hnusák.“ Povedala Lucia a izbou
sa niesol detský smiech.
„Ideš sa so mnou hrať?“ spýtal sa Martin,
keď ušiel z dosahu jej rúk.
„Áno.“ Odpovedala Lucia a Martinova
tvár sa rozžiarila ako sto wattová žiarovka, ale aj tak sa spýtal „Prečo?“
Lucia mu neodpovedala a rýchlo zmizla
s vysvetlením, že je hladná.
Martin na svoju otázku rýchlo zabudol, ale
Lucia nie. Cez deň jej telefón chýbal, ale zakaždým si našla niečo čím sa
zabavila.
Telefón predtým Lucia využívala ako
pomocnú barličku, ktorá jej život uľahčovala. Bez neho bola stratená, a keď ho
nemala iba chvíľu, táto technická vymoženosť jej chýbala. Príliš si na ňu
zvykla a spohodlnela.
Keď po dvoch dňoch elektrinu opravili,
Lucia ako prvá napísala priateľom. Ale už netrávila toľko času na mobile, ale
aj vo svete, medzi ľuďmi.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára